I believe myself
12. 7. 2010
Tak a teraz úvod:
Stála som tam sama. Nik mi nepomôže, nik ma nepodrží za ruku. Som tam len ja a moja túžba. Sekundy ubiehali a ešte som ani nezačala. " Neboj sa. Veď o nič nejde." O NIČ?! Iba o to, že sa môžem stať slávnou speváčkou po celej krajine. Nadýchla som sa a začala. Nebolo to čisté, to tou trémou, ale ani zas tak škaredo. Teda podľa mňa.
No už po pár sekundách ma zastavil Nadeshiko. "Sedíme tu už štyri hodiny a nikoho, počujete NIKOHO sme nepočuli falošnejšie spievať! Vypadnite a už NIKDY nespievajte ,ak nechcete, aby dakto ohluchol vašou vinou." Neveriaco som mu hľadela do očí. Mal ich tvrdé a nekompromisné. Myslela som si..naozaj som dúfala, že možno mám šancu sa stať speváčkou. Milovala som spievať už od mala. Hoci rodičia ma vždy za to trestali,ale i tak. Bol to krásny pocit,ktorý som nechcela stratiť a chcela sa s ním deliť i s inými.
No teraz. Keď počujem tú pravdu. Slzy sa mi samovoľne vyronili z očí a tiekli po lícach poháňané zemskou gravitáciou. Nie, nemožem plakať. Nie tu a nie pred nimi! Rozbehla som sa z tade preč ,čo najrýchlejšie a chcela sa ukryť pred všetkými, čo bolo ťažké. Všade boli kamery a členovia štábu. Sadla som si na zem do kúta v malej chodbičke. Obranne som si pritiahla kolená a objala ich. Ako mi to mohol povedať tak na rovinu? Spravila som mu dačo?
Zrazu slzy došli a zostala iba otupenosť. ZOBRALI MI NAJVAČŠIE POTEŠENIE ŽIVOTA! Už nikdy. Nikto ma nebude počuť spievať. Nikdy! To prisahám!
"Si v pohode?" ozval sa hlas nad mnou. Pomaly som zdvihla zrak a zbadala chalana v j-rockovom oblečení so veľkými slnečnými okuliarmi. Zniekadiaľ som ho poznala ,no neriešila z kade. "Som." Chcela som vstať , avšak som zoslabla plačom a mierne sa zakymácala. Chalan ma zachytil a ja som konečne nadopudla pevnú pozíciu. "Dík." "Ako si sa sem dostala? Si zo štábu?"pýtal sa ma ďalej a mňa to mierne vyviedlo z miery. "Ehm. Ja už musím." obišla som ho a bežala preč.Zas. "Hej! Počkaj! A ako sa voláš?" Kričal za mnou, no neotočila som sa. Bála som sa.
Stála som tam sama. Nik mi nepomôže, nik ma nepodrží za ruku. Som tam len ja a moja túžba. Sekundy ubiehali a ešte som ani nezačala. " Neboj sa. Veď o nič nejde." O NIČ?! Iba o to, že sa môžem stať slávnou speváčkou po celej krajine. Nadýchla som sa a začala. Nebolo to čisté, to tou trémou, ale ani zas tak škaredo. Teda podľa mňa.
No už po pár sekundách ma zastavil Nadeshiko. "Sedíme tu už štyri hodiny a nikoho, počujete NIKOHO sme nepočuli falošnejšie spievať! Vypadnite a už NIKDY nespievajte ,ak nechcete, aby dakto ohluchol vašou vinou." Neveriaco som mu hľadela do očí. Mal ich tvrdé a nekompromisné. Myslela som si..naozaj som dúfala, že možno mám šancu sa stať speváčkou. Milovala som spievať už od mala. Hoci rodičia ma vždy za to trestali,ale i tak. Bol to krásny pocit,ktorý som nechcela stratiť a chcela sa s ním deliť i s inými.
No teraz. Keď počujem tú pravdu. Slzy sa mi samovoľne vyronili z očí a tiekli po lícach poháňané zemskou gravitáciou. Nie, nemožem plakať. Nie tu a nie pred nimi! Rozbehla som sa z tade preč ,čo najrýchlejšie a chcela sa ukryť pred všetkými, čo bolo ťažké. Všade boli kamery a členovia štábu. Sadla som si na zem do kúta v malej chodbičke. Obranne som si pritiahla kolená a objala ich. Ako mi to mohol povedať tak na rovinu? Spravila som mu dačo?
Zrazu slzy došli a zostala iba otupenosť. ZOBRALI MI NAJVAČŠIE POTEŠENIE ŽIVOTA! Už nikdy. Nikto ma nebude počuť spievať. Nikdy! To prisahám!
"Si v pohode?" ozval sa hlas nad mnou. Pomaly som zdvihla zrak a zbadala chalana v j-rockovom oblečení so veľkými slnečnými okuliarmi. Zniekadiaľ som ho poznala ,no neriešila z kade. "Som." Chcela som vstať , avšak som zoslabla plačom a mierne sa zakymácala. Chalan ma zachytil a ja som konečne nadopudla pevnú pozíciu. "Dík." "Ako si sa sem dostala? Si zo štábu?"pýtal sa ma ďalej a mňa to mierne vyviedlo z miery. "Ehm. Ja už musím." obišla som ho a bežala preč.Zas. "Hej! Počkaj! A ako sa voláš?" Kričal za mnou, no neotočila som sa. Bála som sa.
Prosím, napíšte ,čo si o tom zatiaľ myslíte :D
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.